BAnda2025
Ján Hrčka, Jakub Hvězda, Andrea Kopecká, Filip Sabol a Michal Turkovič, absolventi štvrtého ateliéru prof. Ivana Csudaia, tvorili počas štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave maliarsku skupinu BAnda. Po desiatich rokoch od poslednej spoločnej výstavy sa stretli v Galérii Čin Čin vo výstavnom projekte, ktorý predstavil ich študentské práce a priniesol návrat do obdobia, kedy sa skupina formovala a intenzívne vystavovala na Slovensku aj v Česku. Od študentských čias sa každý z autorov vydal vlastnou cestou. Aktuálna výstava prináša výber zo súčasnej tvorby autorov. Koncept „dvojvýstavy“ reflektuje nielen ich umelecký vývin za poslednú dekádu, ale aj rozmanitosť prístupov, štýlov, tematických okruhov či vzájomné vzťahy medzi dielami. To, čo ich naďalej spája, je citlivosť k médiu maľby – jej možnostiam, limitom a premenám v čase.
Ján Hrčka pracuje s expresívnym maliarskym gestom, hrubými nánosmi farby a surovou textúrou jutového podkladu. V jeho dielach sa objavujú motívy architektúry, viníc či fragmentov krajiny, ktoré pozná zo svojho okolia. Sú obrazmi osobnej vizuálnej pamäte, kde sa rozpoznateľné prvky rozplývajú vo farebnej mase, stávajú sa nositeľmi atmosféry a subjektívneho vnímania zobrazeného miesta. Tematický záber autora rozširujú diela s motívmi nočných motýľov, molí a myší – symbolov nočného života a subkultúrnej klubovej scény. Andrea Kopecká sa počas štúdia venovala figuratívnej maľbe, skúmala prácu so štruktúrou a potlačením zobrazeného. Dnes sa jej tvorba sústreďuje na abstraktnú krajinu, ktorú chápe ako živý organizmus v procese neustálej premeny. Využíva autorskú techniku, ktorá vychádza zo skúsenosti s tetovaním - vrstvy farby vymýva pomocou vody, čím vznikajú špecifické štruktúry pripomínajúce stopy rozkladu a obnovy, eróziu krajiny či makro pohľady na rozpukanú pokožku a tetovaciu linku. V aktuálnej tvorbe Filipa Sabola sa prelína geometrická abstrakcia, estetika post-digitálnej doby a symbolizmus v mnohovrstvovej maľbe. V diele Dotyk celistvosti - Matka 1 badať posun od abstrakcie k rozpixelovanému figurálnemu motívu. Ústrednou postavou je matka s dieťaťom, vychádzajúca z ikonického diela Mikuláša Galandu. Autor reflektuje vzťah medzi tradičným analógovým maliarskym médiom a vizuálnym jazykom digitálnej kultúry. Tvorba Michala Turkoviča prešla od čias BAndy vývojom od abstraktných kompozícií vychádzajúcich z graffiti subkultúry až po štylizované výjavy z každodenného života. Jeho diela reflektujú estetiku monumentálnych realizácií vo verejnom priestore z druhej polovice 20. storočia, vyznačujú sa abstrahovanými figúrami, absenciou pozadia, jasnými kontúrami či plošnou kompozíciou. Zachytávajú bežné momenty s nadhľadom a vtipom, pričom názvy diel často slúžia ako komentár a dopovedanie situácie. Jakub Hvězda skúma v abstraktnej maľbe subjektívne vnímanie reality cez experimenty s farbou, jej vrstvením a pohybom. Prepája spontánnosť procesu s vedomým komponovaním. Dlhodobo spracúva tému imaginatívnej krajiny, ktorá v jeho aktuálnej tvorbe nadobúda konkrétnejšie formy. V diele Dom zo sna opúšťa čistú abstrakciu v prospech popisnejšej vizuality - architektonický motív je vsadený do snovej, mentálnej krajiny. Kontrast medzi precíznou kresbou stavby a atmosferickým pozadím vytvára napätie medzi vedomím a podvedomím.
BAnda predstavuje silnú generáciu autorov s jasne profilovanými výtvarnými programami. Výstavný projekt prináša pestrý obraz súčasnej maľby, sústreďuje sa na konfrontáciu dvoch časových rovín, minulosti a prítomnosti a na dialóg medzi jednotlivými autormi.
