Klára Bočkayová /27.5. 1948 /
1963 – 1967
štúdium na ŠUP-ke v Bratislave (Škola umeleckého priemyslu).
1967 – 1973
Štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Prípravka 2 roky – profesor Dezider Milly:
1974
Získala som v DK odloženú zbierku nástenných výšiviek nazývaných aj „kuchárky“. Tento materiál zjednodušene a naivne zobrazoval rôzne okamihy, aké sa v ľudských životoch opakujú (zamilované detské dvojice, prvé bozky, usilovné gazdiné, ktoré radi varia, citáty z piesní , napr. Pásla ovečky v zelenom hájičku...). Ženy si lineárny vzor navzájom podávali a zhotovenými výšivkami zútulňovali svoje kuchyne. Niektoré textové obsahovali úsmevné múdra: komu sa u nás neľúbi, nech si svoj domov krajšie zariadi.
„Mimoriadna koncentrovanosť takéhoto materiálu v nájdenej zázračnej krabici a oslobodzujúci názor Marcela Duchampa, že na vytvorenie toho, čo by mohlo byť presvedčivo charakterizované ako umenie, možno použiť akýkoľvek materiál akýmkoľvek spôsobom, znamenali pre Bočkayovú začiatok procesu premeny, prerodu, preformovania, pretvorenia, preinačenia...“ M. Bočkay
Tak ako obrazy: Polapení 1795 (pôvodne detský vankúšik), Obláčik (pôvodne zadná stena detskej postieľky), Priehľad (vyšívaný obrus) aj niekoľko „kuchárok“ som spočiatku využila ako podklad na maľovanie nalepený predtým na sololit (Najobyčajnejší prípad, 1975).
„Bočkayová pracuje s nalezenými materiály, s jejich určitou skupinou, reprezentujíci něco, co jsme do té doby jako součást světa, jako umění nevnímali – díky jí a jejímu velikému konceptu se kategórie umění zase o něco obohatila...“ J. Valoch.
1977
Získame jednoizbový byt v Petržalke práve včas. V januári sa nám narodí syn Marcel.
1978
Vznikajú frotáže grafitom aj olejovým pastelom na papieri, aj na textile. Najkľudnejší je čas letných prázdnin, keď v Krušovciach u starých rodičov slobodne pracujeme. Vznikajú obrazy: Diptychy i série (vystavené v Slovenskej akadémii vied v Bratislave 78), Smolenice na kongrese matematikov 78, SAV Bratislava 79. Výstavy inicioval F. Mikloško, vtedy matematik SAV. (Popis výstav a ich následkov v monografickej knižke J. Valoch: Bočkayová, v skrátenom životopise.) Hľadám možnosti získať nové výšivkové predlohy. Získavam ich darom aj vypožičaním.
1980
„...Snad nejkrásnejším objevem byla Leonardova poslední večeře, kterou se neznáma hospodýnka pokusila přenést do podoby vyšívané ozdoby sve kuchyně. Do konce i příslušní název je současti...a známa sestava figur je přenesená do suverénich obrysu...Leonardovska předloha je tak jedinečná, že se k ní Bočkayová vrací- s novými skušenostmi a v nových zpúsobech artikulace – prakticky dodnes. Ovšem hned v roce 1980 vznikli 2 cykly frotáží z této předlohy, první na papíře, druhý na textilu.“, J. Valoch.
Výstavu s prívlastkom trojhodinová organizuje J. Kalný a M. Bočkay v malom súkromnom dome a na jeho dvore v Stupave. (trvá 1 deň)
Vystavené: Posledná večera, Premena, Rozprávky, Krásne a zvodné, Rodinné šťastie...)
1981
Ilustrujem knižku Hnat Motkovič Kamenné srdce . Máj 1981 Vydám knižku poézie J. Oliča s čiernobielymi serigrafiami (samizdat).
1982
Vystavujem v Brne v Galérii mladých (s prvým katalógom) pod rodným menom Omiliaková (text J. Valocha zakrýva Eliška Lysková).
Vydávame spomienkový album: niekoľko prekladov Adolfa Kroupu s originálmi M. Bočkay, K. Bočkayová, R. Fila, V. Kordoš, M. Mudroch.
1983
Zúčastňujem sa na 3. výstave kresby v Žiline PGU (bienále) text D. Doricová. Na tomto podujatí nás zo spoločnosti zúčastnených autorov nevyhodia.
1984
Vydávam bibliofíliu báseň L. Kunderu Cesta do el do Ra Da (da) so seriografiou na podnet básnika. (samizdat)
Posledné leto v DK . Vznikajú frotáže Každodenná hra tiež frotáž Jiřímu Kolářovi (neskôr v Revue K N. 35-36, vydávaná J. Kolářom. (Klára Omiliaková).
S Bočkayom a Igorom Kalným vystavujeme na Karlovej ulici v Prahe. Iniciuje a otvá ra ju J. Valoch.
1985
Výstava na Vysokej škole veterinárni Brno (J. Valoch) a účasť na 4. Ročníku CVK v Žiline (D. Doricová)
Tieto roky zovretia a úpadku popisujem podrobnejšie. Ešte je možné stretnutie v byte. Zúčastnila som sa na niekoľkých stretnutiach posunu (D. Toth) (Podrobná štúdia Ján Kralovič, Majstrovstvo za dverami) Majstrovstvá Bratislavy v posune artefaktu (1979-1986) v kontexte bytových výstav 70. a 80. rokov 20. storočia. (www.vsvu.sk konkrétne: téma Dotyk 1981, téma Spojenie 1983, téma Mýtus 1984, téma Svetlo – Osvetlenie 1985).
1986
Z Kostelce nad Černými lesy prichádza výzva k účasti na A4 (Hulovci) (formát papiera i názov výstavy). Vyrobím si akúsi grafitovú špachtlu. Vznika rada frotáží A4 na samovoľne sa pohybujúcom papieri. Je to nový prvok aj objav: záznam pohybu. Pokračujem sériami tzv. fázovaných frotáži (termín L. Kundera). Teda ide o riadkovanú kresbu, postupne zhora dolu zapĺňajúcu formát 60 x 80. Posúvaním papiera vzniká vrstvené rozfázovanie bodov a prvé kresebne zaznamenané náznaky anamorfózy.
1987
(V knižke Valoch Bočkayová sú reprodukované ukážky neskorších pastelových fázovaných frotáží na textile, Zelená kresba, Modrá fatamorgána...).
„Výraz anamorfóza označuje zámerne zdeformovaný obraz, ktorý z istého uhla môže nadobudnúť normálny vzhľad. Príkladom môže byť čudný predmet, ktorý sa rozprestiera na mozaikovej dlážke Holbeinovho obrazu Veľvyslanci a v ktorom z určitého bodu pozorovania odhalíme tajomstvo lebky. Tieto perspektívne triky ... boli konštruované pomocou bočných polkruhových alebo kruhových mriežok. Túto pôvodne zložitú konštrukčnú prípravu nahrádza Bočkayová zdanlivo jednoduchým pohybom plátna a protipohybom špachtle. Výsledok je prekvapivo podobný spomínaným historickým anamorfózam. M. Bočkay už len tento objav by stál za patentovanie“.
Pohyb plátna a protipohyb špachtle som vyskúšala prvýkrát pri letnom maľovaní. Diptych Vietor v jahodách (a Včelia škola). Anamorfózy sa vynárajú z maliarskej hmoty ešte nedokonalé, ale dajú sa “čítať“. Bod, od ktorého sa odvíja ďalšie smerovanie. Pokračujem v rozvíjaní a zdokonaľovaní svojej techniky maľby, v obohacovaní kombináciou postupov (Krepová ruža 1988) Chuť tela 1989 , či Sama sebe 1989, Nie sme sami 1989.
1989
Nežná revolúcia, nastáva silný spoločenský pohyb, nebývalé zmeny v Európe prinášajú nebývalé situácie: početné návštevy zo zahraničia a množstvo pozvaní k účasti na výstavách, pre ilustráciu:
1989 - 2 výstavy
1990 – 9 výstav, vzniká séria Ja som pyšný...
1991 – 12 výstav, séria Jesenní anjeli a Veľké anjelské obrazy
1992 – 9 výstav vznikajú 120tky (napr. V kŕdli hviezd)
1993 – 4 výstavy až na svete...skoro
1994 – 4 výstavy Späť do raja, Nečakaj odpoveď
1995 – 2 výstavy , samostatná výstava v PGU Žilina
Výstavný priestor PGU je dostatočne veľký, na to, aby sme mohli spoluvystaviť práce nášho priateľa, tragicky zosnulého Igora Kalného. Dvojkatalóg KB – Igor Kalný.
1995 – 2005
Učím na Škole úžitkového výtvarníctva J. Vydru v Bratislave. Počas tohto desťročia vzniklo množstvo obrazov podľa ďalších rozličných vyšívaných „kuchárok“. Zúčastňovala som sa spoločných výstav doma i v zahraničí: v tom najbližšom Českej republike: Pocta Václavovi Havlovi, Praha 1998.
1998
Samostatná výstava v Galériimesta Bratislavy, Pálffyho palác
1998 – účasť na výstave na Slovenskej ambasáde vo Washingtone, USA, v odbobí, keď Slovensko reprezentoval pán veľvyslanec Martin Bútora s manželkou.
2001
spoločná dvojvýstava s M. Bočkayom v Plzni.
Výstavy skupiny A- R (podľa a-r, avance –retard = zrýchlenie – spomalenie, znak v ručičkových hodinách)
A-R Budapešť, Ludwig muzeum, Slovinská sezóna
2002
Rím a Florecia 2003.
Samostatne v Ostrave Čr, A-R v Bratislave aj Brne
Samostatne v Nových Zámkoch, A- R Galerie ARS Brno
Po mnohých jednotlivých obrázkoch vznikne väčšia séria, Madony: Snežná, Letná, Jahodová, Americká, Citrónová, Madona babieho leta, Madona v tŕni, Mesačná madona...)
2011 – 2013
Séria Jeden z vás ma zradí. S novou Leonardovskou technikou aj iným maliarskym postupom: Akryl a piesok (vystavená v Galérii 19 , Bratislava, Galéria Synagóga, Hranice na Morave)
2014
Výstava Grey Gold, Dum umění Brno, české a slovenské umelkyne 65+
2018
KB “Ručné práce”, Galéria Čin Čin usporiadala výstav, ktorá predstavila tucet obrazov z roku 2016 a 2017 a male ohliadnutie k začiatkom. Katalóg s textami Etienna Cornevina a M. Bočkaya.