sa narodil sa v roku 1939 v Prahe. 1953-1957 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, 1957-1963 na Vysokej škole výtvarných umení (prof. Matejka).
Michal Studený je "jedným zo zabudnutej generácie, ktorá sa okolo polovice šesťdesiatych rokov pokúšala nanovo definovať funkciu obrazu, odpatetizovať a poetizovať témy aj vyjadrovacie prostriedky a zachovať si pritom odstup do súčasných medzinárodných trendov. 1968 vystavil plátno s kolážou, pozostávajúcou zo 401 exemplárov skutočných štvorlístkov. Namiesto nájdeného objektu (objekt trouvé), známeho od surrealistov, ako prvý uplatnil vyhľadávaný predmet (objekt recherché). Zo sfetišizovaných reálnych živých aj neživých prírodnín alebo predmetov, vyrobených rukou človeka, sa časom stali symboly elementárnych vzťahov ľudskej dvojice, domova, života. Podobný zmysel "symbolov o symboloch" nadobudli aj metafyzické domy, kostoly či cintoríny na jeho naivisticky maľovaných obrazoch. Pôvodná hravosť sa v priebehu rokov zmenila na ironický nadhľad a neskrývané moralizovanie" (I. Mojžišová).
Na výtvarnú scénu vstúpil v 60. rokoch 20. storočia, spolupracoval s výtvarníkmi Petrom Bartošom, Vladimírom Popovičom a režisérom Elom Havetom. Vo svojej tvorbe využíva podnety popartu, pracuje s nájdeným predmetom a vyhľadávaným predmetom a jeho multiplikáciou, pracuje so symbolmi (štvorlístky, púpavy, kostolíky, cintoríny, kríže).
Po návrate z povinnej vojenkej služby („..nikdy více Milovice.“) v 1964 sa usídlil so svojou ženou Danicou v Modre, kde našiel útočisko spolu s inými (Šikula, Polonský, Sloboda..) v kruhu okolo J. Ilečku. Po okupácii, ktorú aktívne prežíva v Modre – odchádza na Gemer (emigruje – do vnútra), do Revúcej, kde si jeho žena nachádza zamestnanie v miestnej nemocnici. Prežíva tu normalizačné obdobie piatich rokov, zbiera ľudovú keramiku, sklo a maluje krajinu. Venuje sa aj knižnej ilustrácii a realizáciám do architektúry. V r. 1974 sa vracia do Bratislavy, do dnes býva v Dunajskej Lužnej a pracuje v ateliéri, po otcovi, na Trenčianskej ulici.
Sedemdesiatku oslávil vydaním monografie „Som dieťa šesťdesiatych rokov“ (Agentúra OKO, Bratislava 2009). Štyristo strán, zaplnených predovšetkým reprodukciami diel, ale aj textami viacerých autorov (Ján Abelovský, Iva Mojžišová, Tomáš Štrauss, Vladimír Popovič, Ľudovít Hološka) podáva pestrú informáciu o človeku, o ktorom sa doteraz popísalo neveľa. Kritika Michala Studeného ignorovala a ignoruje. Podľa teoretika Jána Abelovského sa outsiderom stal už v rokoch normalizácie. Pre jedných (neoficiálnych) bol zrejme nedostatočne „proti", pre druhých (vtedy oficiálnych) zas podozrivý extravagantným výkladom angažovaných tém. Pre všetkých málo radikálny.
Pre jeho tvorbu sú charakteristické témy a motívy domova, rodiny, krajiny. To zrejme úzko súvisí s jeho osobným životom – výtvarník má päť detí a považuje ich, ako sám v úvode publikácie píše, za druhý div sveta (prvým je preňho vlastné narodenie, tretím orgazmus).
Michal Studený – Spektrá
spolupráca: Ján Studený
kurátorka: Eva Trojanová
Séria obrazov s motívmi farebného spektra vznikla v posledných rokoch tvorby Michala Studeného. Ak sa pozrieme do obdobia šesťdesiatych rokov, kedy sa Michal Studený stal súčasťou vtedajšej umeleckej scény zistíme, že záujem o fenomén farby sa stal principiálnou otázkou jeho tvorby. Bol predovšetkým básnikom duše, ktorý vnímal svet v jeho zázračnosti, čo napokon v zásade ovplyvnilo charakter jeho tvorby. Vtedajšia tvorba naznačuje niekoľko dominujúcich línií, ktoré rozvíja v rozpätí analýzy a syntézy. V línii syntézy vykryštalizuje základná téma do ikonického symbolu archetypu /kostolíky, jablká, kvety, štvorlísky/. Dominantnou je nielen minimalizujúca štylizácia motívu, ale príznačná poetizácia skutočnosti s príchuťou jemne ironického nadhľadu.
Pre novšie výsledky umelcovej tvorby je dôležitá analytická práca s farbou. Už vtedy vnímal dve základné možnosti, ktoré boli vo výsledku rozdielne. S dobovými tendenciami vnímania charakteru naturálnosti farby súvisia obrazy, kde pracoval s farbou ako hmotou, ktorú vytláčal z tuby priamo na plátno a tvoril kytice, či stromy. Hmotu často formoval nielen špachtľou, ale rukami a prstami. Odtlačky rúk znamenali nový „dotykový“ aspekt tvorby umeleckého diela.
Iný analytický spôsob práce s farbou rozvíja vylúčením konotácií s predmetom. Základom je modulácia prechodov z tmy do svetla. Prvé abstraktné monochrómy /spektrá/ vznikajú už v rokoch 1966-67. Treba povedať, že modelácia farby svetlom je základným princípom aj pri tematických dielach /jablká/, čím tiež docieľuje spomínanú poetickosť. Modulácia a formulovanie farebných odtieňov svetlom, prevládajúce odtiene modrej, belasej, sivej, sú charakteristické pre Studeného tvorbu. V Spektrách sa vylúčením symbolickej predmetnosti prejavuje zvnútornenie až preduchovnenie maliarskej koncepcie. Farebné spektrum nevníma ako súvislú konštantnú škálu prechodných odtieňov, ale v jeho koncepcii prevláda achromatický princíp, najmä odtiene tmavých, šedých, presvetlených bielou. Spektrum, ako farebné odtiene je skôr tlmené, sýtosť farby dosahuje množstvom svetla. Práve tým docieľuje prechod od tmavých achromatických partií k jemnej spektrálnej farebnosti. Celok obrazov radený od najsvetlejších k tmavým explicitne prezentuje maliarsky proces.
Koncepcia obrazov „Spektrá“, ktorá sa odpútala od príbehov a ich symboliky je možno vyjadrením toho, čo podľa Michala Studeného „je neuchopiteľné vesmírne univerzum ako najvyššia hodnota, ktorú skôr cítim, ako vnímam“.
